Stromy

[Martin]

Stromy

Ján Smrek

Ten najskromnejší ker,

ten najbiednejší bodliak

skôr mojim bratom je,

než človek, keď je podliak.

No každý, kto má česť,

aj keď ho osud kopol,

je pre mňa vidina:

vysoký, čistý topoľ.

Na stromy píšem si

a o stromoch aj vravím.

Les mojim ľudstvom je,

keď v ľudstve nie som zdravý.

Po všetkých pevninách,

vidíš ich držať stráže,

strom o strom opretý,

ako im zákon káže.

Strom stromu nie je kat,

zem brata s bratom spája.

Im diabol pokoj dal.

Boh nevyhnal ich z raja.

Nad tvorstva korunou

ich koruna sa vznáša,

Z jej lístia hovorí

len dobro a len krása.

Vraždia sa národy

v znamení fárb a plemien –

Strom stromu darom dá

nádheru svojich semien.

Vraždia sa národy

v znamení rôznych znakov –

strom stromu klania sa,

vždy naplnený vďakou.

Príroda zákon je,

človek však neposlúcha,

preto je zmätok v ňom

a strom je sídlom ducha.

Vysoko v korunách

sídli duch – ľahni si na zem

a hore dívaj sa.

A potom napíš báseň.